výsledky

1. autor: Mgr. art. Martin Lukáč, spolupráca: Ing. Tomáš Lukáč
2. autor: Mgr. art. Tomáš Amtmann ArtD., Mgr. art. Martin Maňo
3. autori: Ing.arch. Maroš Fečík, Ing.arch. Filip Kandravý, Ing.arch. Ivan Príkopský, Ing.arch. Tomáš Szöke
4. autori: Ing.arch. Juraj Zelman, Ing.arch. Stanislav Kukučka, Ing.arch. Tomáš Sabin
5. autori: Ing.arch. Arnošt Hradil, Ing. Iva Hradilová
6. autori: Ing. Gabriel Machala, Ing.arch. Martin Machala, Ing.arch. Jana Matlovičová
7. autor: Matúš Bišťan, spolupráca: Pavol Mičán
8. autori: Ing.arch. Ivan Smolec, Mag.arch. Kristína Rypáková, Ing.arch. Miloš Gumulák
9. autori: Ing.Mgr.art, Martin Jankovič, Ing.arch. Martin Bugáň
10. autori: Ing. arch. Stanislav Šutvaj, Miloš Diežka, Vojtech Demeš
11. autor: Ing. arch. Radovan Vranka
12. autori: Bc. Tomáš Boroš, Ondrej Jurčo, spolupráca: doc. Ing. arch. Juraj Koban
13. autori: Ing. arch. Martina Kalusová, Ing. arch. Sebastian Nagy, Ing. arch. Michal Pulman
14. autori: Ing. arch. Daniel Furdík, Ing. arch. Ivor Mečiar, ArtD., Bc. Tomáš Radošinký
15. (1.cena)
autori: Ing. arch. Irakli Eristavi, Ing. arch. Pavol Šilla, spolupráca: Bc. Martin Ortuta, Bc. Alžbeta Barančíková, Bc. Juraj Červený

16. autori: Ing. arch. Tomáš Dupkala, Ing. arch. Pavol Ružbarský, Ing. arch. Štefan Petras, Ing. arch. Matúš Repka, spolupráca: Ing. arch. Matej Ďurnek, Ing. arch. Miroslava Mráziková, Ing. arch. Barbora Luptáková
17. autor: Ing. arch. Ján Mezei, spolupráca: Peter Mezei, Veronika Očadlíková
18. autori: Ing. arch. Radim Mazálek, Ing. arch. Karel Adamec, Ing. arch. Jan Foltýnek, Bc. Radek Fila, Bc. Pavel Hotař, spolupráca: Ing. Adolf Rosenberg
19. autori: Ing. arch. Andrea Ambrovičová, Ing. arch. Juraj Mikulaj, Ing. arch. Radoslav Kurucz
20. autori: Mgr. art. Martin Varga, Ing. arch. Martin Kvitkovský, Ing. arch. Pavol Husár
21. autor: Ing. arch. Jana Chrenčíková
22. autor: Ing. arch. Albert Rybarčák
23. autori: Ing. arch. Roderik Baltazár, Ing. arch. Juraj Ďurík, Ing. arch. Lucia Geršiová
24. autori: Ing. arch. Marek Kolčák, Ing. Mária Urbanová, Ing. Martin Jakubov, Ing. Radovan Rusnák
25. autori: Ing. arch. Marek Kolčák, Ing. Mária Urbanová, Ing. Martin Jakubov, Ing. Radovan Rusnák
26. autori: Ing. arch. Mojmír Ranný, Ing. arch. Ondřej Píhrt, Ing. Štefan Šulek, Ing. arch. Pavel Směták, Ing. arch. Ondřej Laciga, Bc. Filip Rašek
27. autor: Ing. František Mihalič
28. autor: Ing. arch. Martin Drahovský, spolupráca: Bc. Michal Halahija
29. autor: Ing. arch. Dávid Alena, Ing. arch. Tadeáš Tholt, Henrich Alena
30. autor: Ing. arch. Tomáš Kodet
31. autori: Ing. arch. Andrej Šutek, Akad. arch. Eduard Šutek, Ing. arch. Peter Motyčka
32. autori: Akad. arch. Eduard Šutek, Ing. arch. Andrej Šutek, Ing. arch. Peter Motyčka
33. autori: Ing. arch. Miroslav Kollár, Ing. arch. Tomáš Abramovič, Ing. arch. Marek Abramovič
34. autori: Ing. arch. Erika Gondová, Ing. arch. Ján Gonda
35. autori: Ing. arch. Miloslav Olejar, Jakub Lenárt, Alena Petejová, Andrea Katingerová, spolupráca: Katarina Stohlová
36. autor: Mag. arch., Mgr. art. Krisztián Csémy, spolupráca: Attila Löw
37. autor: Prof. Ing. arch. Ivan Ruller, spolupráca: Ing. arch. Miroslav Korbička
38. autori: Ing. arch. Michal Tartaľ, Ing. arch. Jana Tartaľová, Ing. arch. Michal Tatranský
39.(2.cena)
autori: Mgr. art. Aleš Šedivec, Mgr. art. Tomáš Tokarčík, Ing. arch. Lenka Iľová

40. autori Ing. arch. Jozef Bátor, PhD., Ing. arch. Adela Klčová, Ing. arch. Andrea Leitmannová, Ing. arch. Mário Chovan:, spolupráca: Lucia Barančoková
41. autori: Ing. arch. Amro Khalifa, Ing. arch. Michal Pršo
42. autori: Ing. arch. Štefan Rafanides, Ing. Dušan Selecký
43. autori: Ing. arch. Jaromír Krobot, Ing. arch. Miroslav Slezák, Ing. arch. Miroslav Kozár
44. autor: Ing. arch. Zdeněk Trefil, spolupráca: Bc. Katarína Vankúšová, Bc. Veronika Ottopalová
45. autori: Ing. Ondrej Kurbel, Ing. arch. Pavol Vadkerti, Ing. Soňa Számelová, Ing. arch. Marek Kľučár
46. autor: Ing. arch. Daniel Bartoš, spolupráca: Ing. arch. Jana Sálusová
47.(3.cena)
autori: arch. BA FH Zuzana Ondrušková, Ing. arch. Róbert Bakyta, spoluautor: Ing. arch. Martin Simonides

48. autori: Ján Studený, Maroš Bátora, Marián Počúch, Benjamín Bradňanský, Vito Halada, spolupráca: Martina Vnenková, Marek Harčarík
49. autor: Ing. arch. Štefan Starinský AA2133
50. autori: Mgr. art. Martin Hruška, Ing. arch. Ákos Takács, Ing. arch Zoltán Takács
51. autor: Mgr. art. Juraj Tesák
52. autori: Bc. Jiří Zakopal, Ing. arch. Vojtěch Jeřábek

Leopoldov je mladé mesto. Vzniklo na osnove pôvodnej dediny ako sídlo staviteľov protitureckej pevnosti z polovice 17. storočia. Obvyklá skladba dôležitých architektúr, ktorá charakterizuje historicky rastlé mestá a ktorá tieto mestá významne identifikuje, absentuje. Je tu zastúpená bývalou pevnosťou /väznicou od polovice 19. storočia/, areálom železničnej stanice zo záveru 19. storočia a barokovým, neskôr klasicistne upraveným kostolom zo začiatku 18. storočia. V takomto kontexte má stavba novej radnice osobitný význam pre identitu mesta a jeho komunity – takej, ktorá pochádza z jeho kľúčových stavieb.

Ďalšou dôležitou okolnosťou je veľkosť Leopoldova a jeho merítko. Počtom obyvateľov, charakterom jeho stavieb i jeho urbánnej osnovy je Leopoldov kdesi na rozhraní malého mesta a veľkej dediny. Toto sú dôležité sprievodné okolnosti, ktoré okrem samotných súťažných podmienok spoluvytvárali komplexný nárok na riešenia súťažného zadania, ale aj na jeho posudzovanie.

Porota pri svojom posudzovaní jednotlivých návrhov sledovala ich kvalitu v tých rozhodujúcich kritériách, ktoré boli obsiahnuté v súťažných podmienkach. Posudzovala ako návrh reaguje na širšie urbanisticko-architektonické súvislosti určeného miesta novej radnice, ako zhodnocuje či zmnožuje jeho potenciál a osobitosti. Posudzovala, či prezentovaný výraz svojou formálnou a materiálovou koncepciou naplňa primeranú mieru reprezentácie sídla správy mesta a zároveň demokratické okolnosti jeho podstaty, výraz, ktorý architektonickými prostriedkami vyjadrí identitu inštitúcie na tomto mieste v tomto meste. Či vlastní primeranú ambíciu zaradiť sa medzi rozhodujúce stavby Leopoldova, ktoré majú tvoriť jeho mestskú typologickú významovú hierarchiu. Porota posudzovala logiku navrhovaných dispozičných väzieb, kvalitu funkčno-priestorovej organizácie s dôrazom na primerané priestorové charakteristiky patriace takejto inštitúcii. Porota posudzovala tiež ako súťažiaci narábali s potenciálom možného vzájomného spolupôsobenia oboch kľúčových verejných funkcií – radnice a knižnice. Dôležitou okolnosťou práce poroty bolo posudzovanie predpokladu realizovateľnosti návrhu voči predpokladanému investičnému nákladu. Preto okrem plošných a objemových údajov jednotlivých návrhov boli posudzované ich konštrukčné a materiálové charakteristiky, objemová celistvosť, náročnosť vonkajších úprav, zmysluplnosť návrhu vzhľadom k budúcim nákladom na chod úradu. Boli zvažované okolnosti a podmienky práce úradu počas stavby jeho nového sídla.

Napriek rozmanitosti návrhov je možné zoskupenie ich konceptov do niekoľkých skupín so spoločnými znakmi ich hmotovo-priestorového usporiadania. Rozhrania medzi týmito skupinami oscilovali od zreteľných po neurčité. Pri riešení tejto úlohy boli možné a aj boli zastúpené viaceré stratégie.

Boli tu koncepty silnej figúry – nárožiu dominujúceho korpusu, s rôzne kultivovaným zbytkovým priestorom riešeného územia, ďalej koncepty viacerých možností duality vzťahu objemu stavby /stavieb/ a vlastného predpriestoru, polonádvoria či nádvoria, koncepty sústredené na monolitnosť nového objemu, ale aj koncepty rozdrobenia hmôt vytvárajúce vlastnú priestorovú mikroštruktúru a pod. Mnohé návrhy boli akýmisi krížencami týchto stratégií. Vo svojom výraze návrhy prezentovali širokú škálu od patetickej monumentality po neambicióznu civilnosť. Podmienkami ponúknutá možnosť narábania s jestvujúcimi domami na riešenom pozemku, až po možnosť ich bezozbytkového nahradenia novou architektúrou bola využitá vo viacerých podobách.

Zdanlivo nie rozsiahly program bol vlastne zložitou úlohou nachádzania vyvážených rozhodnutí v predom spomenutých aspektoch. Celkovo a v priemere preukázali súťažné návrhy veľmi dobrú úroveň.

Počtom oboslaných návrhov sa súťaž na Leopoldovskú radnicu radí medzi najviac oboslané súťaže nielen v ére samostatného Slovenska, ale aj v povojnovom Československu. Na novú radnicu sa u nás naposledy súťažilo pred vyše 16 rokmi /Martin/.

Táto skutočnosť, okrem iného, odráža stále zanedbateľný podiel verejných investícií na nové verejné inštitúcie a z toho prameniaci zúfalo malý podiel príslušných architektonických súťaží. Najmä z tohto prostého faktu pochádza nahromadený tvorivý potenciál – hlad po súťažiach, zjavný v počte súťažných návrhov i v rozmanitosti ich tvorivých koncepcií.

Pavol Paňák, predseda poroty

Zápisnica z hodnotiaceho zasadnutia poroty
Správa overovateľa


1. autor: Mgr. art. Martin Lukáč, spolupráca: Ing. Tomáš Lukáč
Kladom návrhu je snaha o hmotovú celistvosť nárožného bloku. Kompozícia hmôt a priestorov je značne formálna a má za následok okrem iného vznik nepresvedčivých zbytkových priestranstiev. Spôsob naznačenia historického objektu v priečelí je nedôsledný a formálny. Vo svojom objeme sa javí ako príliš ambiciózny na danú úlohu a miesto.


2. autor: Mgr. art. Tomáš Amtmann ArtD., Mgr. art. Martin Maňo
Kvalita návrhu je v prostom výzore objemov jednotnej materiality s vhodným akcentovaním nárožia hlavným objektom. Problematické je priestorové spolupôsobenie verejných medzipriestorov. Dispozičné usporiadanie nereflektuje potenciál vzťahu k svojmu bezprostrednému okoliu. Koncepcia rozdrobenia programu do množstva objektov so zbytkovými verejnými priestormi nie je vhodnou reakciou na daný kontext. Objemová necelistvosť a materiálový nárok nedávajú predpoklad na požadovanú ekonomickú realizovateľnosť.


3. autori: Ing.arch. Maroš Fečík, Ing.arch. Filip Kandravý, Ing.arch. Ivan Príkopský, Ing.arch. Tomáš Szöke
Najsilnejší predstaviteľ zo skupiny návrhov, ktoré program rozdeľujú medzi súbor stavieb s vlastným mikrourbanizmom. Objemová skladba je vhodne hierarchizovaná objektom samotného úradu. Navrhovaný bonus – spolkový dom – zintenzívňuje kvalitu verejných mikropriestorov súboru, obohacuje jeho náplň, ale zároveň je nad rámec požadovaného programu. Svojím ekonomickým nárokom, vrátane materiálového riešenia celku ohrozuje realizovateľnosť súboru.


4. autori: Ing.arch. Juraj Zelman, Ing.arch. Stanislav Kukučka, Ing.arch. Tomáš Sabin
Návrh nespĺňa požadovanú kvalitu najmä nevhodným preexponovaním výrazu nárožia a rozpačitú prácu so zbytkovými verejnými priestranstvami.


5. autori: Ing.arch. Arnošt Hradil, Ing. Iva Hradilová
Návrh nespĺňa požadovanú kvalitu najmä pre schematické narábanie s urbánnym kontextom, programom zadania ako takým a neprimeraným akcentovaním prechodu budovou.


6. autori: Ing. Gabriel Machala, Ing.arch. Martin Machala, Ing.arch. Jana Matlovičová
Kvalita návrhu je v civilnom výraze celku, nápaditom, i keď technicky otáznom možnom nadstavení existujúcej budovy a vytvorení celistvého nárožného bloku. Návrh nepracuje s možnosťou vytvorenia vlastného verejného predpriestoru.


7. autor: Matúš Bišťan, spolupráca: Pavol Mičán
Idea vlastného polonádvoria otvoreného voči parku, ktoré je obklopené hmotami úradu a ostatných funkcií je prínosná. Problematickým sa javí rozloha funkcií nad rámec určeného programu. Návrh neželateľne prekračuje predpokladaný objemový nárok stavby a spolu s hmotovým rozdrobením, ohrozuje ekonomiku realizovateľnosti. Prílišná civilnosť výrazu nenaznačuje to, že budova je sídlom radnice.


8. autori: Ing.arch. Ivan Smolec, Mag.arch. Kristína Rypáková, Ing.arch. Miloš Gumulák
Idea vytvorenia celistvého nárožného bloku a jeho otvorenia na vhodnom mieste je dobrá. Samotné prevedenie svojím architektonicko-materiálovým výrazom je však prostrediu Leopoldova cudzie a neprimerané. Konštrukčná a materiálová koncepcia nedávajú predpoklad na požadovanú ekonomickú realizovateľnosť.


9. autori: Ing.Mgr.art, Martin Jankovič, Ing.arch. Martin Bugáň
Návrh nespĺňa požadovanú kvalitu najmä nejednoznačnosťou svojej priestorovej stratégiea neželateľne komplikovanou hmotovo – priestorovou skladbou. Vytvára v koncovej polohe na úrovni 2.np verejný priestor otázneho využitia a svojim plošným nárokom nespĺňa predpoklad na požadovanú ekonomickú realizovateľnosť.


10. autori: Ing. arch. Stanislav Šutvaj, Miloš Diežka, Vojtech Demeš
Kvalita návrhu tkvie v hmotovej celistvosti nárožného bloku a zároveň vytvorení vlastného prechodného polonádvoria. Vo svojom výraze je však svojou prílišnou materiálovou a výrazovou rozmanitosťou prehnaný. Konštrukčná a materiálová koncepcia nedávajú predpoklad na požadovanú ekonomickú realizovateľnosť.


11. autor: Ing. arch. Radovan Vranka
Usporiadanie hmoty radnice a jej vlastného predpriestoru je vo vzťahu k námestiu sv. Ignáca nelogické. Vo svojom hmotovom výraze je budova nepresvedčivá.


12. autori: Bc. Tomáš Boroš, Ondrej Jurčo, spolupráca: doc. Ing. arch. Juraj Koban
Návrh je silný svojím hmotovo-priestorovým konceptom. Monolitný zjav nárožnej pozície radnice je síce silno identifikujúci, nevýhodou je jeho výlučná orientácia do vlastného medzipriestoru. Výtvarný nárok plášťa vo svojej materialite nedáva predpoklad na požadovanú ekonomickú realizovateľnosť.


13. autori: Ing. arch. Martina Kalusová, Ing. arch. Sebastian Nagy, Ing. arch. Michal Pulman
Problémom návrhu je protirečivosť silnej dominujúcej hmoty radnice, voči prídavnej samostatne stojacej stene, ktorá oslabuje silu hlavnej hmoty. Kvalita vnútornej priestorovej koncepcie je v rozpore s nejednoznačným pôsobením vonkajších zbytkových priestorov.


14. autori: Ing. arch. Daniel Furdík, Ing. arch. Ivor Mečiar, ArtD., Bc. Tomáš Radošinký
Návrh nespĺňa požadovanú kvalitu najmä nevhodným hmotovo a výrazovo preexponovaným nárožím, schematickou prievádzkovo-priestorovu osnovou a nepresvedčivým narábaním s prislúchajúcim verejným priestorom.


15. autori: Ing. arch. Irakli Eristavi, Ing. arch. Pavol Šilla, spolupráca: Bc. Martin Ortuta, Bc. Alžbeta Barančíková, Bc. Juraj Červený
Sila tohto návrhu tkvie v jeho premýšľavej zdržanlivosti. Jeho súbor potvrdzuje toto dôležité miesto novým vzťahom dvoch autonómnych architektúr. Obnovenou pôvodnou s novou náplňou a novostavbou radnice v ustúpenom druhom pláne. Takáto koncepcia pracuje s dnešným obrazom nárožia, ktorý identifikuje túto, významom i polohou dôležitú situáciu, už viacerým generáciám Leopoldovčanov. Vložením knižnice do historického objektu dnešnej radnice a prinavrátením jej predchádzajúcej vstupnej orientácie obnovuje logiku jeho pôvodného priestorového a výrazového usporiadania. Nová radnica jednoduchej hmoty svojím odstúpením tak s historickým objektom spoluvytvára nové verejné priestranstvo dialógu obnoveného pôvodného priečelia voči novej radnici s jej hlavným vstupom. Toto nové dôležité miesto je zároveň v stope bývalej trasy, ku ktorej bol historický objekt orientovaný a ktoré ponúka obohatenie verejných priestranstiev v Leopoldove o prepojenie námestia sv. Ignáca so zeleným priestorom bývalého cintorína.
Voči námestiu sa nová radnica prezentuje plným kubusom prostej zapamätateľnej siluety spoza obrysu pôvodného sídla úradu. Sú tam takto vlastne obe, stará aj nová radnica, čo tomuto súboru prepožičiava zvláštnu atmosféru jedinečnej fyzickej, ale aj dejinnej spoluprítomnosti. Táto zostava je nová a je zároveň kontinuitou miesta a významu. To je postoj, ktorý je v kontexte tejto úlohy zvlášť cenný.
Vo svojom výraze je návrh vyvážene civilného ducha a zároveň v dôležitých pozíciách primerane monumentalizujúci. Vo svojej dispozično-priestorovej osnove logický a je schopný absorbovať korektúry podľa budúcich konkrétnych požiadaviek a tiež pri podrobnom formovaní verejného medzipriestoru, nového vstupu a pod.Rozlohu historického objektu je okrem požadovanej knižnice možné adaptovať pre ďalšiu, verejnosti slúžiacu náplň.
Svojím konštrukčným riešením, materiálovou a objemovou koncepciou zakladá predpoklad primeranej realizovateľnosti. Samozrejmým spôsobom umožňuje fungovanie úradu počas výstavby nového.


16. autori: Ing. arch. Tomáš Dupkala, Ing. arch. Pavol Ružbarský, Ing. arch. Štefan Petras, Ing. arch. Matúš Repka, spolupráca: Ing. arch. Matej Ďurnek, Ing. arch. Miroslava Mráziková, Ing. arch. Barbora Luptáková
Riešenie priestorovej a funkčnej osnovy samotného objektu vykazuje isté kvality. Návrh ale nespĺňa požadovanú kvalitu najmä pre zanedbanie práce so vzťahom objektu k svojmu bezprostrednému verejnému priestranstvu.


17. autor: Ing. arch. Ján Mezei, spolupráca: Peter Mezei, Veronika Očadlíková
Hodnotou návrhu je skompaktnenie nárožia, miera civilnosti a zakomponovanie jestvujúceho objektu bývalej požiarnej zbrojnice. Absentuje nápaditá práca s prilslúchajúcim verejným priestorom. Návrh nedostatočne artikuluje svoju náplň.


18. autori: Ing. arch. Radim Mazálek, Ing. arch. Karel Adamec, Ing. arch. Jan Foltýnek, Bc. Radek Fila, Bc. Pavel Hotař, spolupráca: Ing. Adolf Rosenberg
Kladom návrhu je jeho základné hmotové usporiadanie a vytvorenie vlastného predpriestoru v línii jestvujúcej budovy požiarnej zbrojnice. Tejto zjednocujúcej urbanistickej stratégii protirečí výrazová nekonzistentnosť rekonštruovaného domu a novej radnice. Otázna je kvalita priestoru vnútorného dvora a jeho verejné využitie voči technickému zázemiu.


19. autori: Ing. arch. Andrea Ambrovičová, Ing. arch. Juraj Mikulaj, Ing. arch. Radoslav Kurucz
Hmotové usporiadanie a verejné polonádvorie sú pozitívami tohto návrhu. Funkcie a rozhodujúce komunikačné uzly sú rozvrhnuté dobre. Celkovou rozlohou a náplňou je však návrh nad rámec požadovaného programu. Tento fakt, spolu s náročnou materiálovou koncepciou nedávajú predpoklad na požadovanú ekonomickú realizovateľnosť.


20. autori: Mgr. art. Martin Varga, Ing. arch. Martin Kvitkovský, Ing. arch. Pavol Husár
Solitér jestvujúcej radnice je na jednej strane potvrdený jeho nadstavením a na druhej strane je nepochopiteľné oslabenie tohto zámeru stratégiou scelenia do jedného bloku kulisovým spôsobom. Otázna je aj technická realizovateľnosť nadstavby jestvujúceho objektu a zmysluplnosť zachovania pôvodného objektu pri takomto rozsahu jeho pretvorenia.


21. autor: Ing. arch. Jana Chrenčíková
Napriek vhodnému konceptu celistvého nárožného bloku návrh nespĺňa požadovanú kvalitu najmä pre podcenenie potenciálu vnútorného dvora s napojením na Rázusovu ulicu a svojim objemom významne prekračuje nárok na požadovanú ekonomickú realizovateľnosť.


22. autor: Ing. arch. Albert Rybarčák
Zastavovací hmotovo – priestorový koncept sa javí ako vhodný. Negatívom návrhu je jeho ignorovanie vzťahu k prepojeniu na Rázusovu ulicu. Samotná budova je vo svojej priestorovo – funkčnej osnove značne schematická a otáznou sa javí voľba výrazových prostriedkov.


23. autori: Ing. arch. Roderik Baltazár, Ing. arch. Juraj Ďurík, Ing. arch. Lucia Geršiová
Pozitívom návrhu je vytvorenie celistvého nárožného bloku sochárskou modeláciou. Nedostatkom návrhu je absencia vyššieho nároku na ostatné prislúchajúce verejné priestranstvá, najmä však na to za objemom novostavby. Konštrukčná a materiálová koncepcia nedávajú predpoklad na požadovanú ekonomickú realizovateľnosť.


24. autori: Ing. arch. Marek Kolčák, Ing. Mária Urbanová, Ing. Martin Jakubov, Ing. Radovan Rusnák
Zvolenie silnej autonómnej figúry je možnou stratégiou tejto úlohy, v danom kontexte miesta je však neprimerané a ignorujúce priestorové pomery. Nekomunikuje so svojím okolím, vytvára nedefinované zbytkové priestory.


25. autori: Ing. arch. Marek Kolčák, Ing. Mária Urbanová, Ing. Martin Jakubov, Ing. Radovan Rusnák
Silne solitérny návrh nespĺňa požadovanú kvalitu najmä ignorovaním charakteru lokálnej zástavby. Nekomunikuje so svojím okolím a vytvára nedefinované zbytkové priestory. Neprimerane ambiciózne gesto prekrytia Gucmanovej ulice nemá žiadne relevantné opodstatnenie.


26. autori: Ing. arch. Mojmír Ranný, Ing. arch. Ondřej Píhrt, Ing. Štefan Šulek, Ing. arch. Pavel Směták, Ing. arch. Ondřej Laciga, Bc. Filip Rašek
Kladom návrhu je základné rozvrhnutie objemov a voľných priestranstiev s akcentovaním nárožia novou radnicou. Narábanie so známym vernakulárnym motívom je nepresvedčivé a pre očakávaný reprezentatívny význam radnice otázne.


27. autor: Ing. František Mihalič
Vloženie knižnice a sobášnej miestnosti do existujúceho objektu a jeho štylizovaná rekonštrukcia sa javí ako vhodné rozhodnutie pre potvrdenie identity miesta. Problémom konceptu je však osadenie novej radnice do vzdialenej uzatvárajúcej polohy riešeného územia, čo nezodpovedá významu tohto objektu. Zámer takejto zostavy je navyše bez dostavby hrán susedných pozemkov nečitateľný.


28. autor: Ing. arch. Martin Drahovský, spolupráca: Bc. Michal Halahija
Napriek konceptu celistvého nárožného bloku, návrh nespĺňa požadovanú kvalitu najmä v nejednoznačnej interpretácii jestvujúceho objektu a nových častí ako aj v narábaní s potenciálom prepojenia na Rázusovu ulicu. Vo viacerých pozíciách prevádzkovo – priestorovej osnovy je výrazne schematický.


29. autor: Ing. arch. Dávid Alena, Ing. arch. Tadeáš Tholt, Henrich Alena
Napriek konceptu celistvého nárožného bloku, návrh nespĺňa požadovanú kvalitu najmä v nejednoznačnej interpretácii jestvujúceho objektu a nových častí ako aj v narábaní s potenciálom prepojenia na Rázusovu ulicu. Zvolený výraz a materiálové riešenie nie je vhodnou reakciou na kontext úlohy.


30. autor: Ing. arch. Tomáš Kodet
Návrh je zaujímavou kompozíciou rekonštruovaného jestvujúceho objektu a nových hmôt v jednotnom materiálovom výraze. V niektorých dispozično-priestorových a formálnych polohách je schematický. Málo pozornosti venuje priestorom svojho bezprostredného okolia. Svojou rozlohou nad rámec programu, konštrukčnou a materiálovou koncepciou nedáva predpoklad na požadovanú ekonomickú realizovateľnosť.


31. autori: Ing. arch. Andrej Šutek, Akad. arch. Eduard Šutek, Ing. arch. Peter Motyčka
Základný hmotový koncept preukazuje niektoré vhodné rozhodnutia: orientácia hlavného vstupu, akcentovanie nárožia, rekonštrukcia bývalej požiarnej zbrojnice pre potreby knižnice. Nedostatkom návrhu je, že nepracuje s potenciálom možného vzťahu dvoch verejných funkcií (radnica a knižnica), je pasívny a nepresvedčivý v práci s verejným priestorom.


32. autori: Akad. arch. Eduard Šutek, Ing. arch. Andrej Šutek, Ing. arch. Peter Motyčka
Pozitívom návrhu je vytvorenie novej identity úradu figúrou hlavnej sály na nároží a premena bývalej požiarnej zbrojnice na knižnicu. Výrazným nedostatkom návrhu je práca s ostatnými voľnými priestranstvami na pozemku – parkovisko ako vstupné predpriestranstvo knižnice, nekomunikácia radničného a knižničného vstupu.


33. autori: Ing. arch. Miroslav Kollár, Ing. arch. Tomáš Abramovič, Ing. arch. Marek Abramovič
Pozitívom je snaha o vytvorenie vlastnej urbánnej mikroštruktúry, otvorenej voči námestiu sv.Ignáca. Negatívom je prílišná rozdrobenosť v objemoch a výrazová nejednotnosť, ktorá vytvára neuchopiteľný verejný priestor, čo výrazne oslabuje celistvosť konceptu.


34. autori: Ing. arch. Erika Gondová, Ing. arch. Ján Gonda
Pozitívom návrhu je snaha o celistvosť nárožného bloku.
Negatívom návrhu je objemová neprimeranosť, nekonzistentný a rozporuplný architektonický výraz a nevhodné narábanie s otvorenými priestranstvami miesta. (napr. pomer vnútorný zelený dvor verzus neúmerne veľký obslužný dvor).


35. autori: Ing. arch. Miloslav Olejar, Jakub Lenárt, Alena Petejová, Andrea Katingerová, spolupráca: Katarina Stohlová
Návrh sa svojou hmotovo – priestorovou koncepciou vhodne otvára námestiu. Problémom tohto návrhu sú výrazové vernakulárne prostriedky, ktoré nezodpovedajú očakávanému výrazu mestského úradu. Vzájomné kolízie zvolených archetypálnych obrysov sa navyše javia ako nejednoznačné a uberajú návrhu na celistvosti a presvedčivosti.


36. autor: Mag. arch., Mgr. art. Krisztián Csémy, spolupráca: Attila Löw
Pozitívom návrhu je vytvorenie celistvého bloku s akcentovaným nárožím. Problémom tohto návrhu sú výrazové prostriedky, ktoré nezodpovedajú očakávanému výrazu mestského úradu a naviac sú regionálne nepôvodné. Návrh svojim objemom nespĺňa nároky požadovanej ekonomickej realizovateľnosti.


37. autor: Prof. Ing. arch. Ivan Ruller, spolupráca: Ing. arch. Miroslav Korbička
Základné rozvrhnutie hmôt a priestorov je pozitívom návrhu. Otáznym u tohto návrhu sa javí voľba výrazových prostriedkov. Návrh svojim objemom nevytvára predpoklady na nároky ekonomickej realizovateľnosti a má formálne nedostatky (text).


38. autori: Ing. arch. Michal Tartaľ, Ing. arch. Jana Tartaľová, Ing. arch. Michal Tatranský
Návrh nespĺňa požadovanú kvalitu najmä v zastavovacej koncepcii rozdelenia miesta stavby diagonálnou hmotou na dve zbytkové priestranstvá. Expresívny hmotový výraz pôsobí rušivo. Nepracuje so vzťahom prepojenia k Rázusovej ulici.


39 autori: Mgr. art. Aleš Šedivec, Mgr. art. Tomáš Tokarčík, Ing. arch. Lenka Iľová
Spomedzi návrhov, ktoré počítali s asanáciou pôvodných objektov a ich nahradením novými, spĺňa najlepšie kritéria hodnotenia návrh čislo 39. Jeho ambíciou je potvrdiť primeraný mestský status Leopoldova vybudovaním správne sebavedomej architektúry spájajúcej mestský úrad a knižnicu do jednotného celku. Jednoznačne a súčasne citlivo umiestnená novostavba s pôdorysom tvaru písmena L sa symbolicky otvára smerom k verejnému parku a definuje malé námestie – piazzettu. Veľkorysý nástupný predpriestor, lemovaný súčasnou interpretáciou klasického stĺporadia – portika, upozorňuje na verejnú povahu objektu. Sú to hlavne tieto kvality, spoločne s prehľadnou dispozíciou, dobrým presvetlením vnútorných priestorov a optimálnymi nárokmi na investície, čo robí z tohto návrhu vhodné riešenie pre tých, ktorí očakávajú zásadnejšiu zmenu v obraze Leopoldova. Porota poukazuje na potrebu preriešiť priame napojenie verejného priestoru na Rázusovu ulicu. To sa týka aj zázemia pre technických pracovníkov.


40. autori: Ing. arch. Jozef Bátor, PhD., Ing. arch. Adela Klčová, Ing. arch. Andrea Leitmannová, Ing. arch. Mário Chovan:, spolupráca: Lucia Barančoková
Pozitívom návrhu je celková mierka hmôt a kultivovaný výraz – očakávaný primeraný zjav.
Koncepcia rozdrobenia programu do troch objektov so zbytkovými verejnými priestormi sa javí ako nevhodná reakcia na daný kontext. Otázne je odvrátenie hlavného vstupu do radnice od námestia sv. Ignáca.


41. autori: Ing. arch. Amro Khalifa, Ing. arch. Michal Pršo
Pozitívom návrhu je hmotovo – priestorová kompozícia otvárajúca sa voči námestiu nástupným predpriestorom. Výrazným negatívom návrhu je rozdielna kvalita verejného priestranstva voči námestiu a obslužných plôch s parkovaním za budovou bez logického a prirodzeného vzájomného prepojenia. Ponuka strešnej zelenej terasy ako verejného priestranstva sa javí v okolnostiach miesta a úlohy neprimeraná.


42. autori: Ing. arch. Štefan Rafanides, Ing. Dušan Selecký
Pozitívom návrhu je snaha o celistvosť bloku nárožia. Zbytkové priestranstvo v bloku značnej rozlohy je žiaľ len vnútorným obslužným dvorom. Návrh pracuje zaujímavým spôsobom s formovaním vstupného priečelia, tento spôsob sa však javí v kontexte tejto úlohy ako príliš ambiciózny. Celková materiálová a technologická náročnosť zakladá pochybnosť o ekonomickosti realizácie.


43. autori: Ing. arch. Jaromír Krobot, Ing. arch. Miroslav Slezák, Ing. arch. Miroslav Kozár
Pozitívom návrhu je akcentovanie bloku kultivovaným obrysom. Návrh nepracuje s potenciálom prepojenia na Rázusovu ulicu, voči ktorej sa uzatvára, čo má za následok vznik zbytkového priestoru v južnej časti parcely. Umiestnenie hlavného vstupu, odvrátené voči priestoru námestia, sa javí ako nevhodné riešenie.


44. autor: Ing. arch. Zdeněk Trefil, spolupráca: Bc. Katarína Vankúšová, Bc. Veronika Ottopalová
Návrh nespĺňa požadovanú kvalitu najmä v zastavovacom hmotovo – priestorovom koncepte
a v nepresvedčivom akcentovaní svojej nárožnej pozície. Tiež absentuje narábanie s potenciálom prepojenia na Rázusovu ulicu. Zvolený výraz a materiálové riešenie nie je vhodnou reakciou na kontext úlohy.


45. autori: Ing. Ondrej Kurbel, Ing. arch. Pavol Vadkerti, Ing. Soňa Számelová, Ing. arch. Marek Kľučár
Návrh vhodným spôsobom definuje nárožie, avšak nespĺňa požadovanú kvalitu najmä tým, že svojou hmotovou koncepciou nedokáže presvedčivo zadefinovať verejné priestranstvá vo svojom bezprostrednom okolí, najmä dovnútra bloku. Zvolený výraz nie je adekvátny mierke a charakteru Leopoldova, otázna je tiež ekonomickosť jeho realizácie.


46. autor: Ing. arch. Daniel Bartoš, spolupráca: Ing. arch. Jana Sálusová
Celková hmotovo – priestorová kompozícia je koncepčne kvalitná. Solitér radnice a spoločný predpriestor s knižnicou sú vhodnou reakciou na nárožnú polohu i vzťah k námestiu sv. Ignáca. V takejto konfigurácii sa javí umiestnenie hl. vstupu do radnice proti logike priestorovo – hmotového konceptu. Svojou veľkosťou ale najmä materiálovým nárokom je otázne splneniepožadovanej ekonomickej realizovateľnosti.


47 autori: arch. BA FH Zuzana Ondrušková, Ing. arch. Róbert Bakyta, spoluautor: Ing. arch. Martin Simonides
Návrh číslo 47 je ďalším zo zástupcov predstavujúcich kompletne novú architektúru. S nadhľadom situuje na parcelu jeden strohý monolitický objekt, rozdeľujúc ju na dve časti. Sebaistým urbanistickým ťahom vytvára pôsobivý verejný priestor na jeho západnej strane a služobný dvor na strane východnej. Veľkou výhodou takéhoto umiestnenia je možná etapizácia, pri ktorej by sa počas výstavby až po dokončenie novej budovy dala stále využívať súčasná budova mestského úradu. Dostatočný odstup od uličnej čiary umožňuje budove vyrásť do výšky troch podlaží. Návrh ponúka zrozumiteľnú dispozíciu a kvalitné komunikačné priestory – veľkorysé schodisko a členenie dlhých chodieb. Zvolený architektonický jazyk dáva objektu patričnú dôstojnosť, dotvára jeho reprezentatívnu formu. Otáznym je použitie výrazného kamenného obkladu, ktoré sa v daných podmienkach zdá byť prehnané.


48. autori: Ján Studený, Maroš Bátora, Marián Počúch, Benjamín Bradňanský, Vito Halada, spolupráca: Martina Vnenková, Marek Harčarík
Kvalita návrhu je v jeho hmotovej a priestorovej celistvosti a jasnosti. Jasná hmotová figúra obklopuje jasne vytýčené nádvorie. Mierka je zvolená dobre. Výraz je veľmi súčasný. Problematická je prílišná introvertnosť koncepcie uzavretého nádvoria, ktorá je cudzia urbánnemu kontextu miesta.


49. autor: Ing. arch. Štefan Starinský AA2133
Prednosťou návrhu je harmonická hmotová skladba príjemného merítka, dispozičná variabilita vstupného podlažia, prepojenie viacúčelových priestorov. V rozhodujúcich pozíciách interiéru je návrh želateľne priestorotvorný. Výraz je civilný, snáď až príliš prísny. Návrh nepracuje dostatočne presvedčivo so zbytkovými verejnými priestormi vo svojom bezprostrednom okolí.


50. autori: Mgr. art. Martin Hruška, Ing. arch. Ákos Takács, Ing. arch Zoltán Takács
Návrh nespĺňa požadovanú kvalitu najmä nejednoznačnosťou svojej priestorovej stratégie a hmotovou rozdrobenosťou. Zvolený výraz je otázny a nenapĺňa primeranú mieru očakávaného reprezentatívneho zjavu radnice. Rozsah obostavaného priestoru nezakladá predpoklad na jeho požadovanú ekonomickú realizovateľnosť.


51. autor: Mgr. art. Juraj Tesák
Svojou koncepciou je návrh zaujímavým príspevkom k možnostiam riešenia tejto úlohy na tomto mieste. Otáznou sa javí prílišná ambicióznosť hmotovo – konštrukčného gesta neprimeraná svojmu kontextu. Naviac konštrukčná schéma a naznačený materiálový nárok na prevedenie a detail nezakladajú predpoklad požadovanej ekonomickej realizovateľnosti.


52. autor: Bc. Jiří Zakopal, Ing. arch. Vojtěch Jeřábek
Súťažný návrh bol doručený po uplynutí lehoty na predkladanie návrhov, preto nebol porotou posudzovaný. Návrh je uverejnený na žiadosť autorov.